Русские конструкции с синтаксической редупликацией цветообозначений: корпусное исследование

Обложка

Цитировать

Полный текст

Аннотация

Русские конструкции с редупликацией цветообозначений никогда ранее не становились объектом отдельного корпусного исследования. При этом они представляют явный интерес для исследователя, поскольку данные об их взаимной встречаемости могут пролить свет на семантику и прагматику как самих цветообозначений, так и конструкции с редупликацией. Цель данной работы - описание семантических и прагматических свойств русских обозначений базовых цветов, а также русской конструкции с полной синтаксической редупликацией на основе корпусного анализа их взаимной встречаемости. В работе используются данные разных подкорпусов Национального корпуса русского языка, корпуса RuTenTen на ресурсе Sketch Engine и корпуса RuSkell. На основе анализа абсолютных частотностей употребления нередуплицированных цветообозначений, а также их коллокацинных свойств устанавливается иерархия базовых для русского языка цветов, которая отражает как межъязыковые «универсалии визуальной семантики» Анны Вежбицкой, так и лингвоспецифичные тенденции (например, базовость голубого и рыжего ). На основе анализа редуплицированных цветообозначений формулируется значение русской конструкции с редупликацией прилагательных. Ее основное значение - это значение высокой степени, поэтому она «привлекает» наиболее градуируемые из цветообозначений, а именно «базовые цвета» - белый, черный, синий и пр. Употребление цветообозначений в конструкции редупликации дополнительно регулируется прагматически: анализ сочетаемости показывает, что к редупликации тяготеют те цветообозначения, которые используются для характеристики внешности человека или воспринимаемых человеком природных объектов с эстетической точки зрения или точки зрения нормы. Исследование демонстрирует важность корпусных методов в исследовании редупликации цветообозначений, показывает, что узус и интерпретация лексических и грамматических языковых единиц зависят как от семантических, так и от прагматических факторов, расширяет представление о семантике и прагматике русских цветообозначений, а также русской конструкции с синтаксической редупликацией.

Об авторах

Валентина Юрьевна Апресян

Национальный исследовательский университет «Высшая школа экономики»; Институт русского языка им. В.В. Виноградова РАН

Email: vapresyan@hse.ru
профессор Школы лингвистики в Национальном исследовательском университете «Высшая школа экономики», а также ведущий научный сотрудник Сектора теоретической семантики в Институте русского языка им. В.В. Виноградова РАН. Она защитила кандидатскую диссертацию по лингвистике в Университете Южной Калифорнии в 1996 году по теме «Концептуализация эмоций в языке» и докторскую диссертацию по специальности «Теория языка» в 2015 году в ИРЯ РАН. Она преподавала в Университете Южной Калифорнии, США, в Университете Клагенфурта, Австрия, в Дартмутском колледже, США. Ее исследовательские интересы включают семантику, прагматику, конструкции, семантическую типологию и лексикографию. Мясницкая, 20, Москва, 101000, РФ; Волхонка, 18/2, Москва, 119019, РФ

Список литературы

  1. Apresjan, J. (2006). The foundations of systemic lexicography. Linguistic picture of the world and systemic lexicography. Moscow: Yazyki slavyanskikh kul'tur. (In Russ.).
  2. Apresjan, V., Baisa V., Buivolova O., Kultepina O., Maloletnjaja A., Iskhakov T., Suchomel V. (2016). RuSkELL: Online Language Learning Tool for Russian Language. In T. Margalitadze,
  3. G. Miladze (eds.), Proceedings of the XVII Euralex International Congress, 292-299. Berlin B., Kay, P. (1969). Basic Colour Terms: their Universality and Evolution. UCP Press.
  4. Bulygina, T.V., Shmelev, A.D. (1997). Yazykovaya kontseptualizatsiya mira (na materiale russkoi grammatiki) (Linguistic conceptualization of the world (from the evidence of the Russian grammar)). Moscow: Shkola “Yazyki russkoi kul'tury”. (In Russ.).
  5. Davies, I., Corbett, G. (1994). The basic colour terms of Russian. Linguistics, 32(1), 65-90.
  6. Feldstein, R.F. (2016). On Russian concessive-adverstaive constructions with pronominal reduplication of the type “Uzh chem-chem, a etim ego ne udivish”. In Trudy Instituta russkogo yazyka im. V.V. Vinogradova (The working papers of Vinogradov Russian Language Institute), 11, 329-342. Moscow.
  7. Gilyarova, K.A. (2015). Takaya devochka-devochka. Semantika reduplikatsii sushchestvitel'nykh v russkoi razgovornoi rechi i yazyke internet (Such a girl-girl. Semantics of noun reduplication in colloquial Russian and the Internet language). In Dialogue’2015, Computer Linguistics and Intellectual Technologies, 90-96. (In Russ.).
  8. Iomdin, L.L. (2003). Bol’shie problemy malogo sintaksisa (Big problems of the minor syntax). In Computational Linguistics and Intellectual Technologies: Proceedings of the International Conference “Dialog”, 216-222. (In Russ.).
  9. Iomdin, L. (2010). Sintaksicheskie frazemy: mezhdu leksikoi i sintaksisom (Syntactic phrasemes: between lexicon and syntax). In Apresjan Ju. (ed.), Teoreticheskie problemy russkogo sintaksisa: vzaimodeistvie grammatiki i slovarya (Theoretical problems of the Russian syntax: interaction of grammar and lexicon). Moscow: Yazyki slavyanskikh kul’tur, 141-190. (In Russ.).
  10. Iomdin, L.L. (2013). Chitat' ne chital, no...: ob odnoi russkoi konstruktsii s povtoryayushchimisya slovesnymi elementami (I haven’t read it but...about one Russian construction with repeated elements). In Computational Linguistics and Intellectual Technologies: Proceedings of the International Conference “Dialog”, 12 (19), 297-310. (In Russ.).
  11. Israeli, A. (1997). Syntactic Reduplication in Russian: A Cooperative Principle Device in Dialogues. Journal of Pragmatics 27, 587-609.
  12. Kilgarriff, A., Baisa, V., Bušta, J., Jakubíček M., Kovář V., Michelfeit J., Rychlý P., Suchomel V. (2014). The Sketch Engine: ten years on. Lexicography, 1 (1), 7-36.
  13. Kryuchkova, O.Yu. (2004). Voprosy lingvisticheskoi traktovki leksicheskoi reduplikatsii v russkom yazyke (The issues of linguistic interpretation of lexical reduplication in the Russian language). Russkii yazyk v nauchnom osveshchenii [Russian Language and Linguistic Theory], 2(8), 63-83. (In Russ.).
  14. Lyashevskaya, O. N., Sharov, S. A. (2009). Chastotnyj slovar' sovremennogo russkogo jazyka (na materialah Nacional'nogo korpusa russkogo jazyka) [Frequency Dictionary of Modern Russian Language (on the material of the National Corpus of the Russian language)]. Moscow: Azbukovnik. (In Russ.).
  15. Paillard, D., Plungian, V. A. (1993). Ob odnom tipe konstruktsii s povtorom glagola v russkom yazyke (On a type of constructions with the repetition of verbs in Russian). Russian Linguistics, 17 (3), 263-277. (In Russ.).
  16. Paramei, G. (2005). Singing the Russian blues: An argument for culturally basic colour terms. CrossCultural Research, 39, 10-38.
  17. Paramei, G. (2007). Russian ‘blues’: Controversies of basicness. In R.E. MacLaury, G.V. Paramei, & D. Dedrick (eds.), Anthropology of colour: Interdisciplinary multilevel modeling, 75-106. Amsterdam: John Benjamins.
  18. Plungjan, V. A., Rakhilina, E. V. (2010). Tushat-tushat - ne potushat: grammatika odnoi glagol'noi konstruktsii (Tushat-tushat - ne potushat: the Grammar of one Verbal Construction). In Rakhilina E. V. (ed.), Lingvistika konstruktsii (Construction Linguistics), 83-94. Moscow: Azbukovnik. (In Russ.).
  19. Stefanowitsch, A., Gries S. 2003. Collostructions: Investigating the interaction between words and constructions. International Journal of Corpus Linguistics, 8(2), 209-43.
  20. Vilinbakhova, E. L. (2015). Stat'ya znachit stat'ya: ob odnom klasse tavtologicheskikh konstruktsii v russkom yazyke (An article means an article: on one class of tautological constructions in Russian). In Computational Linguistics and Intellectual Technologies: Proceedings of the International Conference “Dialog”, 1(14), 2, 638-649. (In Russ.).
  21. Wierzbicka, A. (1990). The meaning of colour terms: Semantics, culture, and cognition. Cognitive Linguistics, 1(1), 99-150.
  22. Wierzbicka, A. (2003). Cross-cultural Pragmatics: The Semantics of Human Interaction. 2-nd edition.Mouton de Gruyter.
  23. Wierzbicka, A. (2005). There Are No “Colour Universals” but There Are Universals of Visual Semantics. Anthropological Linguistics, 47(2) (Summer, 2005), 217-244.
  24. Wierzbicka, A. (2008). Why There Are No 'Colour Universals' in Language and Thought. The Journal of the Royal Anthropological Institute, Vol. 14, No. 2 (Jun., 2008), 407-425.
  25. Wierzbicka, A. (2013). Imprisoned in English. The Hazards of English as a Default Language. Oxford University Press.
  26. Winawer, J., Witthoft, N., Frank, N.C., Wu L., Wade A.R. and L. Boroditsky. (2007). Russian blues reveal effects of language on colour discrimination. Proceedings of the national academy of sciences, 104 (19), 7780-7785.

© Апресян В.Ю., 2018

Creative Commons License
Эта статья доступна по лицензии Creative Commons Attribution-NonCommercial 4.0 International License.

Данный сайт использует cookie-файлы

Продолжая использовать наш сайт, вы даете согласие на обработку файлов cookie, которые обеспечивают правильную работу сайта.

О куки-файлах